Deti, práca a aktívny fitness životný štýl? Ide to!

Lívia Vysocká – členka ProFit academy klubu – Mishelfit teamu patrí medzi naše stálice a je často v centre vášho záujmu. Niet sa čomu čudovať. Je to atraktívna zrelá červenovláska, pracujúca mamička dvoch dcér, manželka a už tretí rok aj aktívna pretekárka v kategórii Bikini fitness.
08.11.2020
Michaela Kanuščáková
Čas čítania: 08:04 minút

Lívia Vysocká – členka ProFit academy klubu – Mishelfit teamu patrí medzi naše stálice a je často v centre vášho záujmu. Niet sa čomu čudovať. Je to atraktívna zrelá červenovláska, pracujúca mamička dvoch dcér, manželka a už tretí rok aj aktívna pretekárka v kategórii Bikini fitness.

 Ja by som ju opísala ako disciplinovanú, vyrovnanú dospelú ženu, ktorá už vie, čo chce, kam smeruje, má jasne nastavené priority a len tak ju niečo nerozhodí. Drží si zdravý nadhľad a odstup, čo je v tejto súťažnej sfére veľké plus! 

Prinášame vám jej krátky profil a prechádzame na rozhovor, ktorý vás verím zaujme.

 

Vek: 37

Zamestnanie: zdravotná sestra

Najväčšie úspechy vo fitness: vicemajsterka Slovenska Bikini fitness masters 2019, účasť na MS sveta masters 2019

Hobby:  okrem fitness sú to knihy a najnovšie motorka

 


Začnem otázkou, ktorá našich fanúšikov zaujímala najviac a často sa opakovala: Lívia, ako zvládaš koordinovať rodinný život, starostlivosť o deti, prácu na zmeny (denné, nočné,... ), tréningy, chystanie a plánovanie stravy, prípravy na súťaž? 

Je to hlavne o podpore rodiny. O tom, že mi pomôžu vytvoriť na to priestor. Pracovať na zmeny je v tomto prípade výhodou, pretože sa snažím trénovať v čase, kým sú dievčatá v škole. Ak to nejde v tom čase, idem večer, keď je už manžel doma z práce a o dievčatá sa postará. V tejto covid dobe, kedy sa u nás z obývačky stalo fitko, mi tento problém odpadol.  Aj mne sa niekedy nechce a musím sa do tréningov nútiť, ale poväčšinou sa z týchto tréningov stávajú tie najlepšie. Stravu si zvyknem plánovať podľa toho, ako pracujem. Keďže mávam aj nočné, v tieto dni si  to prerozdeľujem na viac porcií, aby som v noci nepociťovala hlad. Naopak, po nočnej je to menej väčších porcií, keďže tieto dni sú u mňa „kratšie“. V bežné dni mávam 5-6 porcií jedla či už som v off-ke, alebo sa pripravujem na súťaž. Rozdiel je akurát v makrách. Je to o plánovaní. Či už je to strava, tréningy, domácnosť, alebo príprava na súťaž. Moje deti aj manžel si už viac menej zvykli na tento môj štýl života, berú to ako moju súčasť a vedia, že o jedlo sa nedelím.

 

Čo je na  tom celom najnáročnejšie skĺbiť? 

Pre mňa osobne je to strava a jej plánovanie, hlavne v príprave. Ako som spomínala, pracujem na zmeny a nikdy neviem, aká tá služba v práci bude. Či budem stíhať jesť, či po nočnej dokážem zjesť to, čo mám, keď prespím pol dňa. Toto je u mňa asi najnáročnejšie. 

 

Nejaké rady mamičkám, ktorým sa  predstava aktívnejšieho života zdá zatiaľ ako niečo nedosiahnuteľné, a nevedia, ako začať, aby to všetko zvládli a aby všetko „fičalo“ tak, ako sa to od nich vyžaduje? 

Je to o tom nájsť si čas. Ja chápem, že každý máme iné podmienky, no pokiaľ je partner ochotný (čo by podľa mňa mala byť samozrejmosť) a postará sa o dieťa aspoň na hodinku, tak sa mamička môže povenovať sama sebe. Nemusí hneď utekať a dvíhať ťažké váhy do fitka. Je mnoho iných aktivít, ktorým sa môže venovať. A na druhej strane, dá sa do toho zapojiť aj dieťa. Aj mne sa stalo, že som vzala dievčatá so sebou do fitka, lebo to inak nešlo. Niekedy nestačí len chcieť, ale je potrebné pre to aj niečo urobiť.

 

Ako toto tvoje smerovanie vnímajú tvoji najbližší? Stretávaš sa s ich podporou alebo je to skôr opačne?

Už si na to zvykli. Zo začiatku boli predsudky, ale teraz je to opačne a podporujú ma. A celkovo moje najbližšie okolie či už rodina, kolegovia, priatelia ma už takto vnímajú a vedia, že je to mojou súčasťou. Zo začiatku bolo veľa otázok ... prečo to robíš, načo to robíš, k čomu je to dobré, oni by sa tak neobmedzovali a podobne. Vždy sa totiž nájde niekto, kto sa na to bude pozerať cez prsty a hlavne tí, ktorí o tom vedia najmenej.

 

Kedy si začala pravidelne cvičiť, kedy si začala viac dbať aj na tvoje stravovanie a ako vlastne u teba vznikla myšlienka pustiť sa do toho  (zatiaľ bez súťažných ambícií)? 

Ja som do fitka šla z dôvodu, že som chcela pribrať. Moja bežná váha bývala cca 42kg. Tak  som začala cvičiť, aby som nabrala aspoň trochu svalovej hmoty, spevnila telo a trošku pribrala. Bola som samouk úplne vo všetkom. Tréningy, strava, to všetko som hľadala na nete. Až po nejakom čase som začala trénovať pod dohľadom trénera.

Kedy a prečo prišla myšlienka skúsiť to súťažne a čo potom nasledovalo? 

Nevzišlo to z mojej hlavy. O nejakom súťažení som vôbec neuvažovala. Moje pohnútky k cvičeniu boli úplne iné. Až ma oslovil tréner z fitka, ktoré som navštevovala, a vnukol mi myšlienku súťaženia. Vôbec som netušila, čo všetko to obnáša. A keď som o tom povedala manželovi, jeho prvá odpoveď bolo rázne nie. Ale nakoniec s tým súhlasil. Tak sa začala moja spolupráca s trénerom a následne príprava na súťaž, ktorá trvala cca rok.

 

Ako si už spomenula, máš skúsenosti aj s iným trénerom a iným športovým klubom. V čom vidíš rozdiel v predchádzajúcej a v aktuálnej spolupráci? Je podľa teba dôležité si svojho trénera, kouča, športový klub vybrať? 

Trénovala som zo začiatku pod iným trénerom a za iný športový klub. Všetko to bolo pre mňa úplne nové. Som vďačná za to, že ma vtedajší tréner priviedol k súťaženiu. Pre nás oboch to bola ale prvá skúsenosť s kategóriou bikinifitness, keďže môj vtedajší tréner sa venoval prevažne kulturistike. Tak som sa časom rozhodla, že chcem trénovať pod vedením bikiny. Rozmýšľala som nad viacerými trénerkami, no nakoniec som oslovila Mišku a neľutujem ani jediný deň, čo som pod jej vedením. Obe sme sa museli naučiť porozumieť môjmu telu (ani ja sama som to totiž nevedela) a postupne zisťovať, čo na mňa zaberá, a to sa týka nielen tréningov, ale hlavne stravy. A potom sa začali diať veci. Takže podľa mňa voľba dobrého kouča je cesta k úspechu. A tým nemyslím súťažné pódia, ale celkový progres a pohľad na fitness ako životný štýl.

 

 

Medzi tvoje najväčšie úspechy patrí to, že si minulý rok po prvýkrát získala dôveru asociácie SAFKST, v ktorej pôsobíš, a ako členka reprezentačného tímu si mala tú česť reprezentovať Slovensko na Majstrovtvách sveta masters 2019 v Španielsku. Ako túto cennú  skúsenosť hodnotíš, čo ti priniesla?

Bola to pre mňa obrovská skúsenosť, keďže to bola moja prvá medzinárodná súťaž a rovno majstrovstvá sveta. Aj keď som sa nedostala do top10 a ostala som tesne za najlepšou desiatkou, bolo skvelé stáť na jednom pódiu s najlepšími. Viem, kde sú moje nedostatky, a som si ich vedomá. Snažím sa na nich pracovať a verím, že ak sa mi naskytne znova takáto príležitosť, ukážem sa svetu lepšia ako naposledy.

 

 

Je niečo, čo ťa prekvapilo, keď si sa tomu začala venovať súťažne, niečo, čo si nečakala? 

Mňa skôr prekvapilo ... milo prekvapilo ... to, že som sa naučila, že diéta pred súťažou nie je o nulkách a hrozne nízkom kalorickom deficite, ako som si to zo začiatku myslela. A že to ide aj inak.

 

Čo ťa v rámci tohto životného štýlu najviac napĺňa, baví a prečo je to už dôležitá súčasť tvojho života? 

Najviac ma na tom celom baví sledovať, ako sa telo mení. Ako reaguje na stravu a tréningy. Nikdy pred tým som sa necítila lepšie. A viem, že pracovať na sebe budem dovtedy, pokiaľ to len bude možné.

 

A na záver sa s nami skús podeliť o nejaké vtipné reakcie, poznámky okolia, s ktorými sa často stretávaš, a prijala by si, aby to už okolie prestalo komentovať ?  

Hmmm ... vtipné asi ani nemám. Skôr je to o prekrúcaní očami, keď niekomu poviem, že si nemôže vziať z môjho jedla. Napr. oriešky ... áno aj tie mám navážené. Alebo nechápavé pohľady na množstvo môjho jedla a poznámky typu „ako môžem toľko žrať a nepribrať“ ... áno, jem veľa a priberám ťažko. Na poznámky okolia už nejak nereagujem, prípadne sa len pousmejem. No môžem ja za to, že mi chutí a môžem jesť veľa?