"Ako náhle sa rozhodneš chudnúť, život ti začne hádzať
koláče pod nohy..." Takúto múdru vetu som si kdesi raz dávno
prečítala a úplne mi na nepodiv zarezonovala v hlave. To život sám
napísal. A keby len koláče ! Tých múdrych ľudí, o ktorých si ani
netušila, že sa do tejto problematiky tak rozumejú, začne v tvojom okolí
pribúdať ako húb po daždi !
V tomto článku chcem všetkým vám, ktoré ste sa rozhodli pre seba niečo robiť a darí sa vám, ukázať a to viem z vlastnej praxe, že všetky, ale hlavne začínajúce sa stretavájú s tými istými prekážkami, reakciami a najmä ľudmi, ktorí priam "sršia" podporou. Píšem začínajúce, pretože my pokročilé, ktoré na tejto fitness ceste a životnom štýle fungujeme už nejaký ten piatok, zväčša už máme vybudovaný okruh ľudí, komunitu, ktorá nás chápe, podporuje nás, žije pre to isté a uisťuje nás v tom, že robíme správne. Máme vybudované zvyky a nejakú tú disciplýnu, už sme troška viac obrnení voči tým úskaliam, ktoré vôkol číhajú. Cieľom tohto článku je uistiť ťa, že robíš dobre, že s danými prekážkami sa nestretávaš sama, prípadne poradiť ako sa s tým vysporiadať.
Ako úskalie číslo jedna si rozhodne zaslúžia naši blízky, známi, kamaráti...
Áno žiaľ. Či to robia s dobrým úmyslom alebo ( častokrát ) s nie práve najlepším, lebo si tak potrebujú ventilovať vlastné mindráky, nedosiahnuté ciele a méty, či ( musím to proste pomenovať pravým menom ) neschopnosť robiť to, čo ty schopná robiť si, posúď sama. Za spomenutie tu stoja také najčastejšie vety:
- Už nechudni ! Vyzerá to nezdravo a nepekne ! ( Ale obezita a kilá navyše sú uplne zdravé... )
- To aj niečo ješ ? ( Oh, a koľko ! )
- Už vyzeráš ako chlap ! ( Aj keď dotyčná ešte nestihla nabrať pomaly ani gram svaloviny...)
- A načo ti je tréner ? To nevieš sama ? ( V mnohých prípadoch nie... )
- Nemáš kde dávať peniaze ? ( Áno, invetsovať ich večer do pivka a pizze je asi rozumnejšie riešenie. Alebo aby som nezabudla – do detoxov "za babku" )
- Radšej budem mať nejaké kilko navyše, ale vyzerám ako žena a chlap ma má za čo chytiť ( Len v mnohých prípadoch je to za čo sa to dá u dotyčnej chytiť už priveľa...)
- To tvojmu chlapovi nevadí ? ( Predsa si žena a dokonca máš deti, ty sa už nemáš čo venovať sama sebe ! Alebo ? ).
A tak ďalej a tak ďalej, tých reakcií som si od svojich klientiek za tie roky vypočula až až. A zväčša sa stretávam u každej jednej s tými istými. Takže, milá žienka, čo si sa konečne nakopla a robíš niečo na viac, jednoduchá rada: jedným uchom dnu a druhým von . Ľudia nemajú radi ak robíš niečo naviac a ukazuješ im tým, že sa to dá. Nemajú radi, ak im vyvraciaš svojim konaním ich dlhoročné výhovorky. Ty vieš prečo to robíš a ak v tom vidíš zmysel, cítiš sa lepšie, tak si zapamätaj, že to nemusia chápať všetci. Nepotrebuješ potlesk okolia, potrebuješ ale byť spokojná sama so sebou, s tým čo robíš a potrebuješ sa cítiť dobre. To nie je sebecké. A aj keď si mama, manželka zaslúžiš si aj svoj život, svoj čas a svoje radosti. Spokojná matka a manželka = spokojná rodina.
Opadnutie prvotného nadšenia ( ovplyvnené rôznymi faktormi ) Začiatok
je ťažký. Najmä u úplnych začiatočníčok sa tu o prvotnom nadšení ako
takom často ani nedá hovoriť ( niekedy idú práve na začiatku ako na
baterky ). Trvá kým sa oťukajú, vybudujú nejaké nové zvyky, zakomponujú
do svojich harmonogramov tréning či plánovanie stravy apod... Ale po tomto
adaptačnom období to nadšenie zväčša príde. U pokročilejších, ktoré
už vedia do čoho idú a zrazu je tu niekto, kto ich dokáže vyburcovať do
väčších výkonov a posúva hranicu ešte ďalej, je zväčša to spomenuté
najväčšie nadšenie hneď v začiatkoch. Ale u oboch prípadoch k tomu
vyprchaniu jednoducho raz príde. U niekoho po pár mesiacoch, u niekoho po
roku, dvoch... A svoje klientky na to zvyknem upozorniť práve v období
najväčšej premotivovanosti, keď všetko "šľape" ako má:
priprav sa na to, že ono to takto nebude permanentne. Musíš už teraz
rátať s tým, že motivácia a chtíč z času na čas odíde. Priprav sa na
to, že príde aj obdobie, kedy nebudeš chcieť pokračovať ( veľa práce,
stres, komplikované životné situácie, reakcie okolia, deti, únava,
vyčerpanie,... ), ale treba si uvedomiť, že všetci máme nejaké podmienky.
Niekto v jednom smere lepšie, v inom horšie apod... Každý hráme s kartami
aké sú rozdané. Treba sa naučiť neprestávať na svojich cieľoch
pracovať vždy keď je to trocha nepohodlné, pretože ľudia, ktorí niečo
dokázali, to nedokázali preto, že mali hladký priebeh celého procesu, ale
preto, že sa vedeli popasovať práve s tými situáciami, kde ty od toho
dávaš ruky preč a točíš sa tak v bludnom kruhu alebo robíš kroky vzad.
Nič viac nič menej. Rátaj s tým, vybuduj železné zvyky a disciplýnu a
"podrž" to aj v takýchto momentoch a ono ťa to posunie opäť o
level vyššie, ver mi...
Koláče, oslavy, cestovanie, návštevy, prípitky...
Tieto úplne bežné situácie sú súčasťou života každého z nás. Niekto to zvláda lepšie, iný horšie a niekto to nezvláda vôbec. V prvom rade musím spomenúť, že sa z teba v žiadnom prípade nemusí sťať asociál, ktorý sa vyhýba podobným udalostiam veľkým oblúkom zo strachu z toho všetkého, čo tam naňho číha. A ako sa s týmto popasovať ? Najmä treba stopnúť už spomenutých známych, ktorí na nás s radosťou tlačia a chcú nám nanútiť koláč, či nejaké to "poldeco" nech v tom nie sú sami. To sú veci, ktoré by sme sa podľa môjho názoru mali odučiť všetci a verím, že s tým súhlasíte. Vytvárať tlak ! Ak nechceš, tak nechceš. Nepotrebuješ to opakovať desaťkrát, nepotrebuješ podľahnúť, len aby si mala pokoj a nie, naozaj nie je neslušné, keď si nevypiješ... To ale v prípade, že naozaj nechceš a nechýba ti to. Na strane druhej, ak tá oslava, návšteva, dovolenka, výlet znamená to, že si ju rada užiješ so všetkým čo k tomu patrí, tak to urob ! Ak do tej zmeny dávaš počas bežného života NAOZAJ dostatok a tvoja "snaha" nevyzerá tak, že si vlastne každý druhý, tretí deň mimo svojho režimu a nastavenia, tak tá oslava, návšteva či výlet raz za čas aj s prehreškami absolútne nevykoľají tvoje smerovanie. No dobre, tak niekoľko dňový výlet či dovolenka to už vykoľajiť môže, ale to ako sa k tomu postavíš, je opäť na tebe: buď si dopraješ, ale rátaj s následkom alebo ak nechceš urobiť dva kroky vzad, tak musíš nájsť strednú cestu. Veľa sa hýbať, dopriať si, ale vedieť zvoliť aj to vhodnejšie, vedieť kde ubrať a ustrážiť si to. A najmä, pôžitok z jedla tiež patrí k životu, netreba sa toho báť. Vedieť si jedlo bez výčitiek užiť je úplne v poriadku, len treba nájsť balanc a vedieť aj zabrať a odolať ak je už toho priveľa.